Bon voyage (Zuzana Mojžišová)

Zuzana Mojžišová: Bon voyage
Ľúbostný román súčasnej slovenskej autorky vo fragmentoch a úlomkoch z reality.
Dátum vydania: 28.10.2010
Počet strán: 104
Väzba: Mäkká väzba / Paperback
ISBN: 978-80-89445-14-1
Kúpiť
Zuzana Mojžišová

Zuzana Mojžišová

(1965) 

Vyštudovala filmovú scenáristiku, v súčasnosti učí na VŠMU v Bratislave na katedre umeleckej kritiky. Beletristické, žurnalistické či filmologické texty publikuje v domácich aj zahraničných časopisoch a zborníkoch. Je stálou spolupracovníčkou časopisu .týždeň. V roku 1997 jej vyšla vo vydavateľstve LCA knižka poviedok Afrodithé, po trinástich rokoch v Artfore románik Bon voyage, ktorému sa podarilo predrať  medzi desiatich nominantov prestížnej literárnej Ceny Anasoft litera. Radšej bdie, ako spí; zväčša radšej počúva, ako rozpráva; rada píše. Žije v Bratislave v domčeku so záhradkou, s troma deťmi a troma mačkami.


Reči o láske bývajú banálne a prefláknuté, a napriek tomu možno celkom vážne povedať, že román Zuzany Mojžišovej Bon voyage je ľúbostný román so zlým i dobrým koncom. Je to krutá, láskavá, humorná a najmä presná próza, pričom akýkoľvek happyend je zakomponovaný priamo v možnosti čítať ju. Fragmentárne príbehy, sny, vložené poviedky vydávajú svedectvo o celku, ktorý je v konečnom dôsledku kompaktný a kompozične dokonale uzavretý. Prijíma do seba nielen svoje ale i cudzie príbehy, nielen lásku, ale aj bolesť, nielen nenávisť, ale aj smútok. Osou, na ktorú autorka navlieka spomienky, príbehy, príhody, je časť života, v ktorej sa začínajú a končia vzťahy, čo nezostávajú bez dôsledkov. Zostáva po nich všetko to, čo patrí k človečine a k životu.
Ešte stále je tu ten ustarostený hlas? Ustarostený? (Ne-trpezlivý?) 
Ešte stále. 
Ach jaj! 
Odtlačky chodidiel v horúcom asfalte, schovávačka v lese, tajné dorozumievacie znamenia, preteky v prdení a grganí, schovávanie nedojedených desiat, nočné strašenie jamou aj kyvadlom a šepotom, šetrinkanie rozmliaždených piškót v horčičáku, čučoriedková pena, canasta-žolík-faraón-wist, maličké obrázočky s nahatými babami, krik a smiech, hádky a udobrovania, život, starého tatove vlčiaky zúrivé od týra¬nia, biele bicyklovacie rukavičky, túžba zamilovať sa, sučka Kora, čo umrela, vianočné zázvorníky, Hlas Ameriky, na ce¬lej ulici povytínali vlašské orechy, pokrok nezastavíš, z ale¬je sa stala frekventovaná jednosmerka, mame na narodky Niveu (strednú), tatovi Pitralon a... vrcholné číslo súrode¬neckej zohratosti a spolupatričnosti: Traja a v jednom štia. Johana sedela na záchodovej mise a cikala, bratia sa každý z jednej strany bez chybičky strafovali prúdom moču poza Johanin chrbát do polmesiacovitého otvoru, čo ostal sestre za prdelkou. 
Stala sa špecialistkou na výrobu beletristických torz. V tom, čo malo detektívny nádych, nastúpila do výťahu sku-pina ľudí a bol tam aj papagáj a hrozne ráčkoval. Keď výťah zastal asi na stopäťdesiatom (fíha! až stopäťdesiatom! to je ale vysoký dom) poschodí, jeden z pasažierov bol mŕtvy. Jo-hana zamýšľala, že sa v závere ukáže, kto je vrah: papagáj. Len nevedela, ako to má s tými písmenkami zaonačiť, aby jej to vyšlo. Tak sa na to zvysoka vyondiala a pustila sa do ďalšieho torza. 

"Mojžišovej v novej knihe stačilo necelých sto strán na emotívnu výpoveď o ľudskej krehkosti, veľkej láske a ešte väčšej bolesti a osamelosti. Text je rámcovaný hrdinkiným prvým vážnym rozhodnutím v živote, keď padá opona za maminým manželstvom, a koncom jej manželstva. V prvom prípade sa musí rozhodnúť, s kým z rodičov zostane, v druhom nemá na výber. Rozhodol Johanin on. Pre ňu ostala len otázka: prečo?"

Margita Bíziková, Knižná revue 1/2011

"Miestami si [Mojžišová] dopraje drobný únik v podobe snového výjavu čo fragmentu iného textu. Ožíva tu starý kabát a poskytuje protagonistke teplo, ktoré od životného partnera nedostáva, uprostred daždivého dňa prebieha nevydarená revolúcia matiek a v najťažšej životnej chvíli sa zjavuje Billie Holiday.

Mojžišová síce rozpráva o kolobehu všedných dní, no ten je temperovaný poetickým jazykom textu a ironicko-hravým, no zároveň nástojčivým nasadením rozprávačky, ktoré mení jednotlivé čriepky z Johaninho života na malé jednoaktovky, raz realistické, raz fantazijné."

Ivana Taranenková, Pravda 27.10.2010

"Johana teda statočne ide, občas spomalí, no nezastavuje, a tu sa mihne okolo nás v útlej knižke, v takej novele, svižne napísanej, vo vagóne podobnom tomu nášmu, a ako tak čítame a niekde sa stretávame, chvíľu netušíme, či sa to hýbe Johana alebo my sami. A potom sa uistíme, že to predsa len bola ona.
No nakoniec aj tak nevieme, či sa náhodou ešte niekedy neuvidíme. Lebo cesty, akékoľvek, sú nevyspytateľné."

Soňa Hrúziková, i-Lemon 17.2.2011

A-Z slovenských kníh